Kto stojí za EFKA
Často sa ma rodičia pýtajú, prečo u nás vyzerajú hodiny tak inak.
Prečo sa toľko rozprávame.
Prečo sa hráme.
Prečo neprekladáme každú vetu.
Pravda je, že som to takto nevymyslela. Život ma k tomu jednoducho priviedol.
Volám sa Monika a angličtinu učím už viac ako 14 rokov a mám jazykový certifikát na úrovni C2.
Za tie roky som však pochopila, že ovládať jazyk a vedieť ho naučiť niekoho iného sú dve rozdielne veci. A práve skúsenosti s deťmi mi ukázali, aký veľký rozdiel dokáže urobiť spôsob, akým jazyk odovzdávame.
Boli to deti zahraničných rodín, o ktoré som sa na Slovensku starala približne štyri roky. Trávili sme spolu celé dni, hrali sa, chodili von, piekli. A popritom sme sa rozprávali po anglicky.
Nie preto, že sme mali hodinu. Ale preto, že to bol náš spoločný jazyk.
Po roku som popri opatrovaní začala učiť aj angličtinu. Vôbec som nad tým nerozmýšľala ako nad metódou. Jednoducho som učila presne tak, ako som s tými deťmi dovtedy fungovala.
Bez pracovných listov. Bez prekladania každej vety.
A práve tam som pochopila, že jazyk sa najlepšie učíme vtedy, keď ho používame.
Postupne za mnou začali chodiť ďalšie rodiny. Najprv deti, potom rodičia, potom staré mamy. Zrazu som učila viac ako 40 hodín týždenne. Bolo mi jasné, že takto to dlho nepôjde.
Začala som hľadať ďalších učiteľov. Nie takých, ktorí budú učiť presne ako ja. Takých, ktorí budú veriť rovnakým hodnotám.
Postupne som pochopila, že nestačí nájsť človeka, ktorý výborne hovorí po anglicky. Rovnako dôležité je, ako dokáže pracovať s deťmi, nadviazať s nimi vzťah a pomôcť im jazyk skutočne používať.
Na našich hodinách vytvárame prostredie, v ktorom sa prirodzene komunikuje v jazyku, ktorý sa učíme. Neprekladáme každú vetu do slovenčiny. Namiesto toho používame gestá, obrázky, situácie, pohyb a kontext, aby si jazyk postupne začal dávať zmysel sám.
Až oveľa neskôr som zistila, že mnohé princípy, podľa ktorých sme učili úplne prirodzene, opisujú aj známe metodické prístupy, napríklad Dogme – prístup, ktorý stavia na skutočnej komunikácii a potrebách študentov.
Zároveň čerpáme aj z ďalších prístupov k prirodzenému osvojovaniu jazyka. Časom sme si však vytvorili vlastný spôsob učenia, ktorý spája prirodzenú komunikáciu, hru, pohyb, vzťahy a reálne situácie zo života.
Keď sa mi narodil syn, všetko, čomu som dovtedy verila ako učiteľka, som začala žiť aj doma.
Nie ako učiteľka.
Ako mama.
Takto postupne vznikla EFKA.
Nie ako jazyková škola podľa jednej učebnice, ale ako miesto, kde sa deti aj dospelí učia používať angličtinu v reálnom živote.
Z tejto cesty neskôr vznikla aj komunita From Words to Worlds. Miesto pre rodiny, ktoré nechcú, aby angličtina zostala len na jednej hodine týždenne. Miesto, kde jazyk pokračuje doma. Pri hre. Pri knihe. Na ihrisku. Pri večeri. Jednoducho v živote.
Dnes za EFKA nestojím len ja. Stojí za ňou celý tím učiteľov, ktorí veria v tie isté hodnoty.
Pracujeme s deťmi, tínedžermi, dospelými aj celými rodinami.
Každý učí svojím vlastným štýlom, ale všetkých nás spája spoločný cieľ. Aby sa jazyk nestal predmetom, ale prirodzenou súčasťou života.
Ak premýšľate, či by takýto prístup mohol fungovať aj vo vašej rodine, príďte si ho zažiť na skúšobnú hodinu.
Niektoré veci sa totiž nedajú úplne vysvetliť. Treba ich zažiť.